Mala som chuť napísať nejaký ponarodeninový ďakovný status. Ale keď mi v hlave vírili všetky tie slová, zrazu mi došlo, že ten status by bol nechutne dlhý.
Narodeniny sú deň nadprirodzenej radosti. Inak to neviem pomenovať. Svet má inú vôňu, inú chuť, iné melódie. Zobudila som sa a za oknom padali chumáčiky. Bielosť pokrývala všetko. Vzduch voňal láskou. Čerstvá kávička a dobručké raňajky. A potom mi volala Agátka. Nech idem na koniec ulice a pozriem sa na ten zasnežený kopec. Tak som to urobila. Rýchlo som sa prezliekla z pyžamka, vzala som foťáčik a išla nakoniec ulice. A potom ešte ďalej. Pozorovala som slnko vykúkajúce spomedzi oblakov a v hlave sa mi spieval Sinking friendship Jónsiovský. Stála som v uličke a čakala na záber. Mám to rada. Je to niečo ako inštinkt lovca. Vieš, že keď slnko dopadne tým správnym spôsobom, bude z toho skvelý záber. Tak si nastavíš foťák, zohrievaš prsty a čakáš. Boh zatiaľ hovorí k tvojmu srdcu a v tom najlepšom možnom okamihu slnko dopadne presne takým spôsobom, ako si po tom túžil. Cvak. A to mám rada. Kráčať domov a tešiť sa z toho, že srdce ožilo. Dýchalo sviežosťou a Blízkosťou. Preniknuté Podstatou. V plnosti radosti.
Narodeniny sú deň, keď sa odkrýva pohľad druhých ľudí na teba. A preto chcem vyjadriť svoju vďačnosť. Za nádherné dary, prekvapenia, priania a vyznania. Za sms-ky, facebookové správičky aj post-y na moju stenu, za všetky odkazy na videjká aj videjká natočenko, za telefonáty, za maily, za listy. Za osobné stretnutia. Mám z toho úsmev na tvári. Je to povzbudenie vidieť, že moji priatelia na mňa nezabudli, ale túžili, aby ten deň bol naozaj môj. Výnimočný. A taký bol. Plný krásy.
Narodeniny sú deň, keď Boh hovorí špeciálne. O svojej veľkej láske. Vážne. Nebesia rozprávali. Od ranných chumáčikov po večerné gýčové oblaky. Ou yeah. Gýčovejšie to fakt byť nemohlo. Na zlato nasvietené kopce, veľké huňaté oblaky, cez ktoré sa prerývajú slnečné lúče a celá obloha sfarbená od oranžovej cez ružovučkú až do jemne fialovej. Rokoko na oblohe. Lebo Boh vie, že milujem sneh a západy slnka. A že rokoko má zvláštne miesto v mojom srdci. Fragonard by sa tešil.
A to je skoro všetko. Aj keď. Mám pocit, že v srdci je toho oveľa viac. Tieto narodeniny boli výnimočné. Snívajúce. Plné príbehov a túžob. A hlavne radostné. Ďakujem!
nedeľa 1. decembra 2013
streda 6. novembra 2013
Genéve.
Genéve. Lebo sa mi páči, ako sa to mesto volá v originálnej verzii. Naozaj. Lebo milujem francúzštinu. (A skôr či neskôr sa ju naučím.) Lebo Genéve ma očarila. A skúmala by som ju aj viac, keby bol čas a priestor.
Tento príbeh je dlhší a nie som si tak úplne istá, kde má začiatok. Môj erasmus a kamaráti francúzski aj belgickí? Možno to je začiatok. Počúvať francúzštinu v jej čistej krásnej forme je návykové. Počúvať k tomu príbehy o krajine jej pôvodu je túžby-vzbudzujúce. Tak sa začali moje túžby.
Veľmi dobre si pamätám na ten deň. V marci. Išla som domov z Ružomberka a prijala som Božie pozvanie začať opäť snívať. Lebo viem, príliš dlho som nesnívala ani trošku. Vo vláčiku som otvorila novučičký zápisník a začala som písať. Že snívam o letných cestách. Snívam o pobudnutí v nejakej nemecky hovoriacej krajine. Snívam o tom, že navštívim Francúzsko. Aspoň trošku. Snívam o dlhých cestách vlakom. Snívam o horách a jazerách a obrovských stromoch a krásach nevídaných.
Ako sa dajú takéto kadejakosti spojiť? Stačí jediné slovo. Švajčiarsko.
Keď sa na to teraz pozerám viem, že to bol zázrak. Starostlivosť môjho dobrého Otca. Dotyk Lásky. Rozmaznávanie. Nemala som za celé leto žiadnu serióznu brigádu. Ani predtým. Už dlho nie. A predsa. Mohla som si dovoliť týždňovú dovolenku vo Švajčiarsku. Luxusnú. A ani neviem ako sa to stalo, ale mala som aj dosť peniažkov na to, aby som kúpila filmy. Tak som fotila. Bude to tu po kúskoch celé. Dnes len princezná Genéve.
PS: Mám rada budovky a ulice. To preto.
Tento príbeh je dlhší a nie som si tak úplne istá, kde má začiatok. Môj erasmus a kamaráti francúzski aj belgickí? Možno to je začiatok. Počúvať francúzštinu v jej čistej krásnej forme je návykové. Počúvať k tomu príbehy o krajine jej pôvodu je túžby-vzbudzujúce. Tak sa začali moje túžby.
Veľmi dobre si pamätám na ten deň. V marci. Išla som domov z Ružomberka a prijala som Božie pozvanie začať opäť snívať. Lebo viem, príliš dlho som nesnívala ani trošku. Vo vláčiku som otvorila novučičký zápisník a začala som písať. Že snívam o letných cestách. Snívam o pobudnutí v nejakej nemecky hovoriacej krajine. Snívam o tom, že navštívim Francúzsko. Aspoň trošku. Snívam o dlhých cestách vlakom. Snívam o horách a jazerách a obrovských stromoch a krásach nevídaných.
Ako sa dajú takéto kadejakosti spojiť? Stačí jediné slovo. Švajčiarsko.
Keď sa na to teraz pozerám viem, že to bol zázrak. Starostlivosť môjho dobrého Otca. Dotyk Lásky. Rozmaznávanie. Nemala som za celé leto žiadnu serióznu brigádu. Ani predtým. Už dlho nie. A predsa. Mohla som si dovoliť týždňovú dovolenku vo Švajčiarsku. Luxusnú. A ani neviem ako sa to stalo, ale mala som aj dosť peniažkov na to, aby som kúpila filmy. Tak som fotila. Bude to tu po kúskoch celé. Dnes len princezná Genéve.
PS: Mám rada budovky a ulice. To preto.
![]() |
| Prvý pohľad na Genéve. Mal tam byť aj vodotrysk. Ale fúkal vietor, tak ho v ten deň nezapli. Musím prísť zas. |
![]() |
| Moje nádherné kamky. Takto si zabažili na brehu jazierka. |
![]() |
| Jedna z takých hlavnejších ulíc. Ale viac neviem. Veľmi sa tam nevyznám. |
![]() |
| Kolotooooooč! /radosť/ |
![]() |
| Domy čarovné. Iba tak si tam žijú. |
![]() |
| Keď si uvedomíte, že Boh vám plní sen, ktorý ste ešte nestihli dosnívať. Tak som sa cítila. |
![]() |
| Terka ako hviezda. |
![]() |
| Smutná katedrála. Príliš prázdna. Iba hra svetla v nej ostala. |
![]() |
| Malé námestíčko. S atmosférou. Mimo radikálneho luxusu. |
štvrtok 31. októbra 2013
Bratislavka.
Vôňa čerstvej kávy od prvého okamihu, ako sa prebudíš. Veľa dverí. Hrianky a dobrotky. Spoločenstvo Lásky. Prijatie a starostlivosť. Priateľstvá a dobrodružstvá. Každodenné. Nové skúsenosti. Nenormálne teplo a potom chvíľu studený dážď. Stretnutia a vzácni ľudia. Vzácne rozhovory. Túlačky osamelé aj v spoločnosti. Ó áno. Už viem. Na začiatku bolo slnko v očiach a loft session. A potom. Dobrodružstvo hľadaná a hádania. A Fx. Neuhádla som.
Uličky starého mesta. Cesty do práce v kráse. Blízkosť Otca. Neustále. Ležanie v tráve. Umenie a smútok za krásou. Stretnutie na Obchodnej s pravzácnym srdcom blízkym. Tango na ulici. Čerstvé pivo. Horúčava!!! Nachádzanie krás. Túžba po pokoji a odrazu len hluk. Katy B na dobrú noc. Prekvapenia. Zoznámenia. Môj Boh! Skoro by som zabudla. Renoir. Odhaľovanie pekných miest. Áno! Starožitníctva! A vstupovanie do cudzích dvorov. Len aby som sa pozrela.
Večerné rozhovory. Kuchynka nádherná a masívny drevený stôl. A môj verný priateľ foťáčik. A zaľúbenosť, ktorá len rastie. A asi pred ňou neutečiem. Je to trošku ako Budapešť. Taká maličká. Lovely.
Uličky starého mesta. Cesty do práce v kráse. Blízkosť Otca. Neustále. Ležanie v tráve. Umenie a smútok za krásou. Stretnutie na Obchodnej s pravzácnym srdcom blízkym. Tango na ulici. Čerstvé pivo. Horúčava!!! Nachádzanie krás. Túžba po pokoji a odrazu len hluk. Katy B na dobrú noc. Prekvapenia. Zoznámenia. Môj Boh! Skoro by som zabudla. Renoir. Odhaľovanie pekných miest. Áno! Starožitníctva! A vstupovanie do cudzích dvorov. Len aby som sa pozrela.
Večerné rozhovory. Kuchynka nádherná a masívny drevený stôl. A môj verný priateľ foťáčik. A zaľúbenosť, ktorá len rastie. A asi pred ňou neutečiem. Je to trošku ako Budapešť. Taká maličká. Lovely.
![]() |
| Keď sme odhaľovali krásy. Františkánsky kostol. Tuším. Páčil sa mi aj ten strom. |
![]() |
| Hlavné námestíe a cesta do uličky. Myslím si, že sa volá modrá. Ale možno vôbec. |
![]() |
| Moje najobľúbenejšie miesta. Už niekoľko rokov hlboko v mojom srdci. Veľa pekných spomienok. |
![]() |
| Lucerna. Lebo krása by ostala skrytá, keby nebola ožiarená Svetlom. |
![]() |
| Nové ulčiky. Cestou domov. |
![]() |
| Ako sen. Celé príbehy mám v hlave, keď myslím na tento dom. A v tých príbehoch mám črepník s ružami na kuchynskom drese. |
![]() |
| A veľa pekných tajomstiev sa skrýva v tých snoch. |
![]() |
| Výhľad na Dóm sv. Martina priamo z LUXu. Zo strešného okienka od môjho stola dočasného. |
nedeľa 20. októbra 2013
Kanál.
Také je pomenovanie pre mŕtve rameno Hrona vo Zvolene. Znie to špinavo. Škaredo. A predsa. Je to miesto, kde som prvý krát v živote videla divoké kosatce. Miesto, kde sídli veľké množstvo vtáčkov a ich spev sa potom rozlieha celým Západom. Je to tam také. Močiarne. A vždy som tam rada fotila.
Najradšej sa tam prechádzam. V príjemnej spoločnosti. Je tam krásne :)
Najradšej sa tam prechádzam. V príjemnej spoločnosti. Je tam krásne :)
![]() |
| U Barborky v čarovnej izbietke i na čarovných potulkách. |
![]() |
| Stromy dotýkajúce sa neba. |
![]() |
| Nebo dotýkajúce sa vody. |
![]() |
| Čarovnosť obyčajného sveta. |
![]() |
| Svetlo. |
![]() |
| S Barborkou. |
pondelok 7. októbra 2013
O kvetoch.
Medzi kvetmi sa cíti slobodná. Ako doma. Bosá behá po lúkach a raduje sa, lebo je to ten najlepší koberec, aký pozná. Lebo medzi kvetmi je život a krása. Tam sa jej srdca dotýka milované Slnko. Tam ju jej milý Zvádza a šepká jej duši slová lásky.
Kvety nosí domov. Nosí ich milovaným dušiam a trhá ich pre svojho Milovaného. Lebo vie, že jej srdce bolo utvorené na Jeho obraz. A tak, ak ona miluje kvety a ich krásu, o čo viac On? Och. Tak veľmi miluje obmäkčovať Jeho srdce. Celé nebo je plné kvetín. Je plné ľúbeznej vône. Plné krehkosti a zraniteľnosti a nekonečnej krásy. Plné odovzdanosti a lásky.
Ona sama? Niekedy je len vílou. Behá po lúkach a smeje sa a spieva. A inokedy je pampeliškou. Tou, ktorá pozná, čo znamená hrejivá úplnosť dňa. Tou ktorá je najšťastnejšia tam na lúčke, medzi svojimi sestrami. Jej zlatá koruna odráža krásu jej Kráľa. A potom sa zmení na bielunké čiastočky prispôsobené k letu (haha.toto sa nedá nijak inak nazvať.a možno aj hej.) a letí. K Nemu. A potom na iné lúčky. Aby zmenená mohla rozkvitnúť na inom mieste a opäť žiariť.
Kvety nosí domov. Nosí ich milovaným dušiam a trhá ich pre svojho Milovaného. Lebo vie, že jej srdce bolo utvorené na Jeho obraz. A tak, ak ona miluje kvety a ich krásu, o čo viac On? Och. Tak veľmi miluje obmäkčovať Jeho srdce. Celé nebo je plné kvetín. Je plné ľúbeznej vône. Plné krehkosti a zraniteľnosti a nekonečnej krásy. Plné odovzdanosti a lásky.
Ona sama? Niekedy je len vílou. Behá po lúkach a smeje sa a spieva. A inokedy je pampeliškou. Tou, ktorá pozná, čo znamená hrejivá úplnosť dňa. Tou ktorá je najšťastnejšia tam na lúčke, medzi svojimi sestrami. Jej zlatá koruna odráža krásu jej Kráľa. A potom sa zmení na bielunké čiastočky prispôsobené k letu (haha.toto sa nedá nijak inak nazvať.a možno aj hej.) a letí. K Nemu. A potom na iné lúčky. Aby zmenená mohla rozkvitnúť na inom mieste a opäť žiariť.
![]() |
| Púpavienky. Dente di leone. |
![]() |
| Dvojdúha. Pánov prísľub. Jeho milosť nado mnou. |
![]() |
| Maky. Divoké. |
![]() |
| Maky. Bláznivé. Zatočené vo víre tanca. |
štvrtok 3. októbra 2013
Les II.
Ivanka dospela k zásadnému tvrdeniu. Keď fotíte na film, prvý záber akoby ste neodfotili. Preto sa prosím nespoliehajte, že ho po vyvolaní filmu niekde nájdete (či už v porušenej alebo neporušenej forme).
A tak. Stratila sa Barbora s nošou. Lebo raz sme boli v lese zbierať drevká, aby sme si mohli potom na ohníku lahodné jedlíčka robiť. Samozrejme v Sielke, pri chalupe pod lesom. Bol to krásny čas. A dobre sme sa napapkali. A s Oľou sme sa hojdali, tak vysoko, aby sme dočiahli na hviezdy!
V lese žije veľa tvorov a tvorčekov. Umrnčané mimly a malé myši a rýchlo behajúce mumriky a poza stromy sa skrývajúce frnky. A v korunách stromov žijú vtáci. Slobodné stvorenia, ktoré letia kam sa im zachce. A môj Kráľ chce, aby som vedela, ako veľmi ma miluje. A chce, aby som poznala Jeho zámer so mnou a spoznala Jeho rozmer slobody, ktorú môžem žiť. Preto mi od toho dňa posiela do cesty mnoho-premnoho rozmanitých pierok...a pomaly mi z nich skladá krídla Lásky, na ktorých môžem letieť kam len chcem.
![]() |
| Lesný les. Where the wild things are. |
![]() |
| Lesná obloha. Koruny, ktoré sú domovmi. |
utorok 1. októbra 2013
Októbrové svetlo.
Dnes som to pochopila. Zas. Prečo je októbrové svetlo výnimočné a krásne. Prečo milujem babie leto. Indian summer. Zlatisté svetlo pomedzi zafarbené listy stromov. Minulý rok ma očarilo na Andrássy út. Dnes iba tak. Na Sliači. A potom. Farebné obláčky na celej oblohe. Keď vieš, že tam v diaľke ešte horí oheň, ale ty už vidíš len jeho odblesky. Len to, ako si tú žiaru medzi sebou prihrávajú oblaky a sfarbujú ju od oranžovej po fialovú.
Viem, fotečky zvyknem dávať, ale dnes tie obrazy môžem len napísať. Obrázky z dnešného dňa aj večera si raz pozriem v Ježiškovom albume krás :).
A poviem vám tajomstvo, kamaráti. Zajtra idem do fotolabu. Film v tubičke sa tam zázračne mení na kopec obrázkov. A ja ich pôjdem zobrať, aby si ich mohol pozrieť celý svet.
Dobrú noc, kamienok. Dobrú noc, slniečko. Dobrú noc ruže. Dobrú noc, Terezka.
Viem, fotečky zvyknem dávať, ale dnes tie obrazy môžem len napísať. Obrázky z dnešného dňa aj večera si raz pozriem v Ježiškovom albume krás :).
A poviem vám tajomstvo, kamaráti. Zajtra idem do fotolabu. Film v tubičke sa tam zázračne mení na kopec obrázkov. A ja ich pôjdem zobrať, aby si ich mohol pozrieť celý svet.
Dobrú noc, kamienok. Dobrú noc, slniečko. Dobrú noc ruže. Dobrú noc, Terezka.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)




























