streda 8. januára 2014

Hory a jazerá!

Chi. Hory a jazerá, zbohom buď Ženeva! Keď Boh plní sny vyzerá to šialene. Krásne. V tichosti a majestátnosti. S bázňou v srdci. Len stojíš a pozeráš sa. Ponáraš sa. Do Prítomnosti. Lebo na Božej prítomnosti je krásne to, že to nie je ani Jeho budúcnosť ani minulosť. Že je to tu a teraz. Ty a On.

Milión príbehov a pekných maličkostí. Pri západe slnka hodiť sa do vôd Lac Léman. Potom sa sušiť a zohrievať. Krájať cibuľku a slaninku a zemiačky a dať do alobalu. A tradá! Mňam mňam večera, here we are! Zobudiť sa na zvuky vĺn... prechádzala som sa bosá po Francúzskej zemi. Vysnenej. Pomedzi krásne veľké stromy. Ráno a jeho ticho. Ranná samota je najkrajšia. Je plná očakávania stretnutí dňa.

Picolo neexistuje! Ešte teraz mám úsmev na perách, keď rozmýšľam. Ako sme blúdili a hľadali dokonalé miesto na strávenie francúzskeho rána. Ako som sa snažila tete vysvetliť, že si prosím Latté. Ešte že croisant je slovo medzinárodné. Ako sme pili Evian, sťa by to bola Mitická. Kúpili sme si francúzsku bagetu a šli. Pútnici dní. Beauty hunters! (a teraz myslím na Djanga. a bounty hunters. ha. smiešna asociácia. mám ich rada.)

Na cestách Švajčiarskom je pekné, že je tam pekne. A že sa ľahko dostanete do inej krajiny. Nuž, zavítali sme aj do Talianska. Na chvíľočku. Uličky a carabinieri. A colníci, ktorým sme absolútne nerozumeli. Ale to nevadí! Júúj. A prechody horami, horiskami! A potom len hodenie sa do vĺn. Jazerá uprostred hôr sú skvelý vynález! A noc pri riečke pravekej v Alpách pod širákom. To sa mi asi najviac páčilo. Rozprávkovosť.


Jazero Ženevské, keď pomaly zaspáva.

Stromy krásne. Aj veveričku som tam stretla :). 

Milované hory!

Ulička Talianská.


Rieka odveká. Hory ju strážia a ľadovce oživujú.


Sviežosť vody. Krásna a nebezpečná.

A hlbokosť jej koryta.

Most do krajiny snov. Finding Neverland.