Bratislavka.

Vôňa čerstvej kávy od prvého okamihu, ako sa prebudíš. Veľa dverí. Hrianky a dobrotky. Spoločenstvo Lásky. Prijatie a starostlivosť. Priateľstvá a dobrodružstvá. Každodenné. Nové skúsenosti. Nenormálne teplo a potom chvíľu studený dážď. Stretnutia a vzácni ľudia. Vzácne rozhovory. Túlačky osamelé aj v spoločnosti. Ó áno. Už viem. Na začiatku bolo slnko v očiach a loft session. A potom. Dobrodružstvo hľadaná a hádania. A Fx. Neuhádla som.
Uličky starého mesta. Cesty do práce v kráse. Blízkosť Otca. Neustále. Ležanie v tráve. Umenie a smútok za krásou. Stretnutie na Obchodnej s pravzácnym srdcom blízkym. Tango na ulici. Čerstvé pivo. Horúčava!!! Nachádzanie krás. Túžba po pokoji a odrazu len hluk. Katy B na dobrú noc. Prekvapenia. Zoznámenia. Môj Boh! Skoro by som zabudla. Renoir. Odhaľovanie pekných miest. Áno! Starožitníctva! A vstupovanie do cudzích dvorov. Len aby som sa pozrela.
Večerné rozhovory. Kuchynka nádherná a masívny drevený stôl. A môj verný priateľ foťáčik. A zaľúbenosť, ktorá len rastie. A asi pred ňou neutečiem. Je to trošku ako Budapešť. Taká maličká. Lovely.

Keď sme odhaľovali krásy. Františkánsky kostol. Tuším. Páčil sa mi aj ten strom.

Hlavné námestíe a cesta do uličky. Myslím si, že sa volá modrá. Ale možno vôbec.

Moje najobľúbenejšie miesta. Už niekoľko rokov hlboko v mojom srdci. Veľa pekných spomienok.

Lucerna. Lebo krása by ostala skrytá, keby nebola ožiarená Svetlom.

Nové ulčiky. Cestou domov.

Ako sen. Celé príbehy mám v hlave, keď myslím na tento dom. A v tých príbehoch mám črepník s ružami na kuchynskom drese.

A veľa pekných tajomstiev sa skrýva v tých snoch.

Výhľad na Dóm sv. Martina priamo z LUXu. Zo strešného okienka od môjho stola dočasného.

Kanál.

Také je pomenovanie pre mŕtve rameno Hrona vo Zvolene. Znie to špinavo. Škaredo. A predsa. Je to miesto, kde som prvý krát v živote videla divoké kosatce. Miesto, kde sídli veľké množstvo vtáčkov a ich spev sa potom rozlieha celým Západom. Je to tam také. Močiarne. A vždy som tam rada fotila.
Najradšej sa tam prechádzam. V príjemnej spoločnosti. Je tam krásne :)

U Barborky v čarovnej izbietke i na čarovných potulkách.

Stromy dotýkajúce sa neba.

Nebo dotýkajúce sa vody.

Čarovnosť obyčajného sveta.

Svetlo.

S Barborkou.

O kvetoch.

Medzi kvetmi sa cíti slobodná. Ako doma. Bosá behá po lúkach a raduje sa, lebo je to ten najlepší koberec, aký pozná. Lebo medzi kvetmi je život a krása. Tam sa jej srdca dotýka milované Slnko. Tam ju jej milý Zvádza a šepká jej duši slová lásky.
Kvety nosí domov. Nosí ich milovaným dušiam a trhá ich pre svojho Milovaného. Lebo vie, že jej srdce bolo utvorené na Jeho obraz. A tak, ak ona miluje kvety a ich krásu, o čo viac On? Och. Tak veľmi miluje obmäkčovať Jeho srdce. Celé nebo je plné kvetín. Je plné ľúbeznej vône. Plné krehkosti a zraniteľnosti a nekonečnej krásy. Plné odovzdanosti a lásky.
Ona sama? Niekedy je len vílou. Behá po lúkach a smeje sa a spieva. A inokedy je pampeliškou. Tou, ktorá pozná, čo znamená hrejivá úplnosť dňa. Tou ktorá je najšťastnejšia tam na lúčke, medzi svojimi sestrami. Jej zlatá koruna odráža krásu jej Kráľa. A potom sa zmení na bielunké čiastočky prispôsobené k letu (haha.toto sa nedá nijak inak nazvať.a možno aj hej.) a letí. K Nemu. A potom na iné lúčky. Aby zmenená mohla rozkvitnúť na inom mieste a opäť žiariť.

Púpavienky. Dente di leone.  

Dvojdúha. Pánov prísľub. Jeho milosť nado mnou.

Maky. Divoké. 

Maky. Bláznivé. Zatočené vo víre tanca.

Les II.

Ivanka dospela k zásadnému tvrdeniu. Keď fotíte na film, prvý záber akoby ste neodfotili. Preto sa prosím nespoliehajte, že ho po vyvolaní filmu niekde nájdete (či už v porušenej alebo neporušenej forme).

A tak. Stratila sa Barbora s nošou. Lebo raz sme boli v lese zbierať drevká, aby sme si mohli potom na ohníku lahodné jedlíčka robiť. Samozrejme v Sielke, pri chalupe pod lesom. Bol to krásny čas. A dobre sme sa napapkali. A s Oľou sme sa hojdali, tak vysoko, aby sme dočiahli na hviezdy! 

V lese žije veľa tvorov a tvorčekov. Umrnčané mimly a malé myši a rýchlo behajúce mumriky a poza stromy sa skrývajúce frnky. A v korunách stromov žijú vtáci. Slobodné stvorenia, ktoré letia kam sa im zachce. A môj Kráľ chce, aby som vedela, ako veľmi ma miluje. A chce, aby som poznala Jeho zámer so mnou a spoznala Jeho rozmer slobody, ktorú môžem žiť. Preto mi od toho dňa posiela do cesty mnoho-premnoho rozmanitých pierok...a pomaly mi z nich skladá krídla Lásky, na ktorých môžem letieť kam len chcem. 

Lesný les. Where the wild things are.

Lesná obloha. Koruny, ktoré sú domovmi.

Októbrové svetlo.

Dnes som to pochopila. Zas. Prečo je októbrové svetlo výnimočné a krásne. Prečo milujem babie leto. Indian summer. Zlatisté svetlo pomedzi zafarbené listy stromov. Minulý rok ma očarilo na Andrássy út. Dnes iba tak. Na Sliači. A potom. Farebné obláčky na celej oblohe. Keď vieš, že tam v diaľke ešte horí oheň, ale ty už vidíš len jeho odblesky. Len to, ako si tú žiaru medzi sebou prihrávajú oblaky a sfarbujú ju od oranžovej po fialovú.
Viem, fotečky zvyknem dávať, ale dnes tie obrazy môžem len napísať. Obrázky z dnešného dňa aj večera si raz pozriem v Ježiškovom albume krás :).
A poviem vám tajomstvo, kamaráti. Zajtra idem do fotolabu. Film v tubičke sa tam zázračne mení na kopec obrázkov. A ja ich pôjdem zobrať, aby si ich mohol pozrieť celý svet.
Dobrú noc, kamienok. Dobrú noc, slniečko. Dobrú noc ruže. Dobrú noc, Terezka.