štvrtok 12. septembra 2013

Venujem Barbi. Girme.


Fotky z filmu pomaly dochádzajú. Bolo by dať vyvolať ďalší. Z Prelomu jari a leta. 
Jar bola krásna. Všetko kvitlo. Tak veľmi a krásne. Kvetinka pochopila, že aj mráz môže hriať, ak navštívil lúku s láskou. Kvetinka sa dlho kúpala v mraze, ale prišiel čas, aby sa oddala hrejivým lúčom svojho milovaného Slnka. A po jari prišlo leto.



Svätý za dedinou.

Dolina. Naša. 

utorok 10. septembra 2013

Záhrada.

Už to bude 5 rokov, čo sme opustili Strážsku cestu 5, zbalili si svoje veci a odišli na Sliač. Som veľmi šťastná, že mnohí moji priatelia už dobre poznajú prvé verše zatiaľ nedokončenej Ódy na Sliač: Sliač, Sliač, keď tam nie si, plač. 
Sliač priniesol do našich životov viaceré zmeny. Máme vlastnú zelenú bráničku, vlastnú predzáhradku, dom, garáž a hlavne záhradu. Tohto roku sme (rozumej mamka s ockom) vypestovali naše prvé zemiaky zo sliačskej pôdy. V našej záhrade pribudla aj Kôlnička ej bum tralali. Maťko tam vyrába krásnosti a uchováva ľudové tradície (na sashe.sk hľadaj lopki). Som naňho hrdá.
Naša záhrada je krásna v každej ročnej dobe. Trochu sa mi prestáva páčiť, keď je v nej treba hrabať seno. Ale to si tohto roku pamätám iba z mája. Mala som potom mozole na rukách a to som bola druhý deň družičkou na svadbe. A.k.a. družstevná družička. Páči sa mi v lete, keď je tam bazén. Páči sa mi na jeseň, keď sú v nej jablká. Páči sa mi v zime, keď vyzerá ako aljašská pláň. Páči sa mi na jar. Keď ožíva. Keď kvitne.

Tulipáni, kamaráti jarní.

Maťko betónuje prístupovku ku kôlničke a zatiaľ, perinky si užívajú teplučké slnko po predlhej zime.
Takto. Bez slov.

První pampelišky!!!! Keď sa slnko ukryje v tráve.

Tulipánové zátišie.

Ukrytá v kráse, čakám na báseň. Na jarné verše, ktoré prebudia srdce.

Ukrytá v snehu, čakám na nehu. 


štvrtok 5. septembra 2013

Ružomberok.

Mesto, kam sa zajtra ráno moje kroky opäť uberú. Mesto obkolesené lesmi a horami. Keby nebolo všetkého toho bordelu, mohli by sme ho hrdo volať horským mestom. Mesto, kde sa zase na pár mesiacov zložím a budem žiť peknosti.
Najskôr som si myslela, že je iný. Myslela som si, že je škaredý a smrdí. Že je šedivý a nemá srdce. Potom mi niekto povedal, že všetko môže byť krásne, keď sa na to pozeráš s láskou. A Ružomberok sa stal v mojich očiach krásnym.
Mesto, kde veľa fotím. Niekedy aj točím. Mesto, kde veľa píšem a ešte viac čítam. Mesto, kde málo jem. Haha :D.
Mesto, kde sa dejú zmeny dotýkajúce sa dejín mojej duše aj môjho srdca aj môjho všetkého. Hej, veľa fotiek mám odtiaľ. Ale teraz ostávam verná tomuto jednému filmu a jeho vlastným príbehom. Príbeh Ružomberka a Príbeh Godzone Konferencie, na ktorej sme ochutnali Kultúru Kráľovstva.
(áno.rada fotím budovky.)

Ružomberská bytovka. Tam pri štadióne. Keď ešte vládla aljašská zima.

Socialistické prežitky s veľkonočnou výzdobou. Nikdy tam nemajú nič, čo práve potrebujem.

Ružomberské deti. Šťastné, ako akékoľvek iné deti.

Top of the POP. Fasáda v znení hliník - sklo vždy vyvolá úsmev.

Symbióza stromčekov a budov. Myslela som si, že je to len v Piliscabe.

Venované pamiatke Andreja Hlinku.

Domka. Mám ju rada. Dcéra kráľovská.

V Kráľovstve vládne Boh plný krás.

Nežnosť a sloboda. Krása prebúdzajúca sny na dne srdca.

Kráska Agátka a náš kamarát Marek. S Agátkou budem (asi) žiť. Verím, že určite. Budeme si variť a požičiavať si oblečenie a vyjedať sladkosti a prijímať hostí v akejkoľvek dennej aj nočnej hodine (Áno Lukáš, verím, že nám opäť prídeš klopkať na okno.). Budovať kultúru Kráľovstva v domčeku nad štadiónom.


Viete, že slovo Ružomberok pochádza z nemeckého Rosenberg? Kopce posiate ružami. Také bolo kedysi, toto krásne mesto. Obkolesené hradbami ruží.

pondelok 2. septembra 2013

Barbora.


V tomto prípade neviem presne ako začať. Milujem Barbory. Asi všetky čo poznám. Je na nich niečo špeciálne. Sú také, pre mňa osobne osudové.
Dnes o Barbi Dobi. Barbi Dobi je Jelenia víla. Je o nej aj rozprávka. Ako žije v domčeku pod horou, neďaleko čistinky, kam sa chodievajú pásť jelene. Prvý krát sa dotkla môjho srdca minulú jeseň. Keď za mnou do Maďarska poslala Dievčatko so Psom, aby ma strážili. Stali sa z nich moji verní kamaráti.
A z Barbory sa stalo útočište. Radosť. Srdce, pri ktorom moje srdce oddychuje a teší sa zo života.
S foťáčikom som ju stretla, keď celý svet kvitol na bielo. Barbora uprostred rozkvitnutých kriakov.

Barbi Dobi keď len tak stojí a usmieva sa. Slobodná krásna.

Rozkvitnuté kriačky v pralese.

Barborka zo zadu. V rozkvitnutom svete.