Medzi kvetmi sa cíti slobodná. Ako doma. Bosá behá po lúkach a raduje sa, lebo je to ten najlepší koberec, aký pozná. Lebo medzi kvetmi je život a krása. Tam sa jej srdca dotýka milované Slnko. Tam ju jej milý Zvádza a šepká jej duši slová lásky.
Kvety nosí domov. Nosí ich milovaným dušiam a trhá ich pre svojho Milovaného. Lebo vie, že jej srdce bolo utvorené na Jeho obraz. A tak, ak ona miluje kvety a ich krásu, o čo viac On? Och. Tak veľmi miluje obmäkčovať Jeho srdce. Celé nebo je plné kvetín. Je plné ľúbeznej vône. Plné krehkosti a zraniteľnosti a nekonečnej krásy. Plné odovzdanosti a lásky.
Ona sama? Niekedy je len vílou. Behá po lúkach a smeje sa a spieva. A inokedy je pampeliškou. Tou, ktorá pozná, čo znamená hrejivá úplnosť dňa. Tou ktorá je najšťastnejšia tam na lúčke, medzi svojimi sestrami. Jej zlatá koruna odráža krásu jej Kráľa. A potom sa zmení na bielunké čiastočky prispôsobené k letu (haha.toto sa nedá nijak inak nazvať.a možno aj hej.) a letí. K Nemu. A potom na iné lúčky. Aby zmenená mohla rozkvitnúť na inom mieste a opäť žiariť.
 |
| Púpavienky. Dente di leone. |
 |
| Dvojdúha. Pánov prísľub. Jeho milosť nado mnou. |
 |
| Maky. Divoké. |
 |
| Maky. Bláznivé. Zatočené vo víre tanca. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára