Nový | Neo

Kde je koniec, tam musí byť aj začiatok. Žiadny koniec nie je definitívny a každý začiatok má v sebe koniec. Ale to je to pekné. To udržuje veci v neustálom pohybe. Budem úprimná. Pozerala som Matrix a dostal ma. Pozerala som všetky časti. Zaradom. Lebo ma fascinovalo, ako Neo rastie, ako vstupuje do svojho poslania a snaží sa uveriť tomu, kto je. Fascinovalo ma jeho zmýšľanie ale aj všetko, čo sa dialo okolo neho. Myslím, že toto bol čas, keď som bola pripravená to vidieť a vnímať vrstvy príbehu.

Vďaka Matrixu som toho veľmi veľa pochopila. Pripomenulo mi to duchovný boj, boj ktorý sa odohráva v duchu a v mysli. Ešte reálnejšie som si uvedomila, že naozaj žijeme vo viacerých realitách a to, čo sa deje v našej mysli, radikálne ovyplyvňuje našu realitu. Že ak sa vzdáme a poddáme sa zlým myšlienkam vo svojej hlave, umrieme aj vo svojom každodennom živote. A ak v hlave uveríme, že sme slobodní a bola nám daná moc robiť obrovské veci, budeme ich robiť.

Možno niekedy vidíme úlomky inej reality. Tušíme, že toto, čo žijeme každý deň, to, že chodíme do roboty, kupujeme si jedlo a oblečenie, stretávame sa s priateľmi, budujeme vzťahy a staráme sa o svoje rodiny, že toto nie je všetko. Do určitého bodu sme schopní vytesniť akékoľvek očakávania niečoho viac. Sme schopní ignorovať existenciu akejkoľvek ďalšej reality a jednoducho sa uspokojiť s rutinou. Ale skôr či neskôr sa musí každý z nás postaviť pred voľbu. Budeme naďalej ignorovať ten veľký príbeh a žiť svoju jednoduchú každodennosť, alebo vstúpime do príbehu, ktorý nás absolútne presahuje? Možnosť voľby. Skôr či neskôr musí každý z nás urobiť rozhodnutie. A toto rozhodnutie ovplyvní celé pokračovanie nášho osobného príbehu.

Neo vstúpil. Morfeus mu ukázal otvorené dvere a on do nich vstúpil. Urobil rozhodnutie vstúpiť do neznáma, aj keď netušil čo tam bude. Uskutočnil svoju voľbu a vďaka tomu mu bola odhalená celá pravda. Spoznal, v čom žil a uvidel veci zhora. Uvedomil si, že realita, ktorú považoval za skutočnú, je vlastne len virtuálnou realitou. Je len „v jeho hlave“.  Veci, o ktorých existencii bol skalopevne presvedčený, vlastne nikdy neexistovali. Boli len časťami Matrixu. A prečo do tohto sveta vstúpil Neo? Pretože s jeho životom bolo zviazané poslanie. Poslanie, ktorému na začiatku ani on sám neveril, ale mal okolo seba ľudí, ktorí tomuto poslaniu verili. Učil sa, ako sa hýbať, ako uvoľniť svoju myseľ a vďaka tomu víťaziť v tom virtuálnom svete, aby následne mohol zvíťaziť vo svete reálnom. Naučil sa ovládať svoju myseľ a nedávať priestor strachu, nedôvere a pochybnostiam a odhodlane sa hýbať. Uvoľnil svoju myseľ.....V Matrixe to je veľmi prepojené. A sloboda v mysli môže priniesť absolútnu slobodu celej bytosti.

Whatever, nesmierne ma fascinovala časť o tom, ako mu ten nepriateľský program chcel ukradnúť jeho poslanie. Neo to konečne pochopil. Uveril, že je „One“, že je vyvolený a jeho osudom je nasledovať svoje poslanie. Vtedy prišiel nepriateľ a chcel mu toto poslanie ukradnúť, tak ako sa predtým Neo snažil ukradnúť toto poslanie jemu.

Uvedomila som si, že je to taká metafora na naše životy. Že niekedy príde nepriateľ a nechce nás rovno zabiť, ale snaží sa ukradnúť nám naše poslanie. Snaží sa „nakopírovať“ sa do nás, vziať nám naše unikátne  poslanie, náš dôvod, pre ktorý žijeme. Snaží sa ukradnúť nám to, čo nás poháňa stále vpred. To, čo vedie naše kroky. To, čo nás definuje a to, bez čoho pre nás nemá význam žiť. Nemusí nás nutne hneď zabiť, lebo vie, že akonáhle nám ukradne naše poslanie, naša existencia stratí zmysel. V podstate začneme slúžiť jemu, pretože začneme slúžiť chaosu. V tomto bode prestaneme slúžiť tomu, pre čo sme boli vytvorení a staneme sa iba priestorom (nádobou), ktorý môže využiť nepriateľ na to, aby rozširoval svoj vplyv. Lenže Nea zachránilo jeho sebavedomie. Bol si až príliš dobre vedomí svojho poslania, až príliš silno vedel, kto je. Bol si dostatočne vedomí seba samého. On si to ešte k tomu všetko nie len myslel, on to vedel. Jeho vedomie tým bolo presiaknuté do takej miery, že ani keď sa ho nepriateľ snažil „preprogramovať“, nedokázal to. Nedokázal mu ukradnúť jeho poslanie.

Toto ma dostalo, pretože som si uvedomila, že to je často pravda o našich životoch. Dovolíme nepriateľovi, aby nám klamal. Aby si z nás robil srandu, že sme príliš poslušní, iba nasledujeme rozkazy a hoci sme chceli utiecť zo systému, iba sme sa stali obeťou ďalšieho systému. Ale my si musíme uvedomiť, že sme už raz stáli pred voľbou a vybrali sme si. Vybrali sme si vstúpiť do nášho poslania, vstúpiť do tých dverí, aj keď sme netušili, čo nás za nimi čaká. Už sme raz urobili rozhodnutie a nestali sme sa otrokmi ďalšeho systému, ale stali sme sa vernými nášmu poslaniu, ktoré sme vďaka tomu spoznali. Keby sme nemali poslanie, neocitli by sme sa v tomto príbehu. Musíme byť sebavedomí – vedomí si seba samých. Vedomí si toho, kto sme a čo je našou úlohou a ísť až do konca, aj keď netušíme, ako príbeh skončí.

Neo vedel kto je a vedel, že to je poslanie, pre ktoré sa rozhodol, aj keď mu na začiatku neveril. Išiel až do konca a vedel, že kde je koniec, tam musí byť aj začiatok. Išiel, aj keď nevidel, ako sa to celé skončí. Vedel, že bude stáť pred voľbou, ale zároveň vedel, že on svoje rozhodnutie už dávno urobil. Teraz ho len musel pochopiť. Možno aj ty a ja sme svoje rozhodnutie už dávno urobili. Už sme si vybrali a niet cesty späť. Už len musíme pochopiť, čo sme si vybrali.