nedeľa 1. decembra 2013

Narodeniny.

Mala som chuť napísať nejaký ponarodeninový ďakovný status. Ale keď mi v hlave vírili všetky tie slová, zrazu mi došlo, že ten status by bol nechutne dlhý.

Narodeniny sú deň nadprirodzenej radosti. Inak to neviem pomenovať. Svet má inú vôňu, inú chuť, iné melódie. Zobudila som sa a za oknom padali chumáčiky. Bielosť pokrývala všetko. Vzduch voňal láskou. Čerstvá kávička a dobručké raňajky. A potom mi volala Agátka. Nech idem na koniec ulice a pozriem sa na ten zasnežený kopec. Tak som to urobila. Rýchlo som sa prezliekla z pyžamka, vzala som foťáčik a išla nakoniec ulice. A potom ešte ďalej. Pozorovala som slnko vykúkajúce spomedzi oblakov a v hlave sa mi spieval Sinking friendship Jónsiovský. Stála som v uličke a čakala na záber. Mám to rada. Je to niečo ako inštinkt lovca. Vieš, že keď slnko dopadne tým správnym spôsobom, bude z toho skvelý záber. Tak si nastavíš foťák, zohrievaš prsty a čakáš. Boh zatiaľ hovorí k tvojmu srdcu a v tom najlepšom možnom okamihu slnko dopadne presne takým spôsobom, ako si po tom túžil. Cvak. A to mám rada. Kráčať domov a tešiť sa z toho, že srdce ožilo. Dýchalo sviežosťou a Blízkosťou. Preniknuté Podstatou. V plnosti radosti.

Narodeniny sú deň, keď sa odkrýva pohľad druhých ľudí na teba. A preto chcem vyjadriť svoju vďačnosť. Za nádherné dary, prekvapenia, priania a vyznania. Za sms-ky, facebookové správičky aj post-y na moju stenu, za všetky odkazy na videjká aj videjká natočenko, za telefonáty, za maily, za listy. Za osobné stretnutia. Mám z toho úsmev na tvári. Je to povzbudenie vidieť, že moji priatelia na mňa nezabudli, ale túžili, aby ten deň bol naozaj môj. Výnimočný. A taký bol. Plný krásy.

Narodeniny sú deň, keď Boh hovorí špeciálne. O svojej veľkej láske. Vážne. Nebesia rozprávali. Od ranných chumáčikov po večerné gýčové oblaky. Ou yeah. Gýčovejšie to fakt byť nemohlo. Na zlato nasvietené kopce, veľké huňaté oblaky, cez ktoré sa prerývajú slnečné lúče a celá obloha sfarbená od oranžovej cez ružovučkú až do jemne fialovej. Rokoko na oblohe. Lebo Boh vie, že milujem sneh a západy slnka. A že rokoko má zvláštne miesto v mojom srdci. Fragonard by sa tešil.

A to je skoro všetko. Aj keď. Mám pocit, že v srdci je toho oveľa viac. Tieto narodeniny boli výnimočné. Snívajúce. Plné príbehov a túžob. A hlavne radostné. Ďakujem!

1 komentár:

  1. ešte jedno oneskorene..všetko majlepsie:), Ivuška...srdce srdcu praje:)

    OdpovedaťOdstrániť