Tam a ešte ďalej. Cez najvyššiu horu.

Go There and further. Across the biggest mountain.

Mine. I am doing this for you. And I know that you know about my poor english grammar. Whatever. So, this post is dedicated to you. Here are the last Suiss memories from my developed film. I think the third one with trip pictures. And thats what I love. To take pictures on my old camera and than wait for them. Maybe month, maybe two months. And maybe longer.

My heart was melting all the time in Switzerland. And I love this crazy things, like when you are in a traffic jam and instead of go any "normal" way, you go across the mountain. Alps of course. Cause somebody didn´t chceck the high level of the motorway. Tuturuuu. I think, this wasn´t just by accident. Cause it was great! To go out from the car and found, outside is much more cold than you thought. So, take jumpers and go on! Yeah, that icy lake looked great.

But we passed it and finally returned to Burgdorf. Our safety place :). Took another dresses and get out. That was beautiful time in such a beautiful valley. We walked through the town, to the old old stronghold and spent time near the river with all of the Suiss families. We drinked the original Burgdorfer beer, had original Burgdorfer balcony breakfast and visited the old castle. And many other things. Yes, and the sound of sheeps on the hills. And fountains with water. And wooden stairs and paper bed. And rice-food :D. I dont have a name for It. So, we were there, we went to Bern, we went to Zurich. Terezka bought her a beautiful starbucks mug and it was all done. No I have only nice memories and this pictures. Memories I can share with you when we will meet dear, and pictures I can share with you now and here. I love you Mine.

A možno niečo z tohto napíšem aj po Slovensky. Ale asi sa mi nechce. A asi by som napísala niečo úplne iné. Lebo medzi myslením a napísaním mi teraz v hlave stála bariéra angličtiny. A možno sa to naučím. Byť autentická aj v anglickom písanom prejave. A nehante ma za moju angličtinu. Viem, že je biedna.

PS: I almost forgot. The big big music store in Zurich where I played on "cemballo" /I dont know how is it in english. Old type of piano :D/

Icy lake

Burgdorf.

Burgdorf and the moon above.

Catherdral in Bern.

Bern.

Schaffhausen. Waterfall.

Border line. Or better, border stone. Suiss-Deutschland.

Zurich. Hope to see you soon.

Hory a jazerá!

Chi. Hory a jazerá, zbohom buď Ženeva! Keď Boh plní sny vyzerá to šialene. Krásne. V tichosti a majestátnosti. S bázňou v srdci. Len stojíš a pozeráš sa. Ponáraš sa. Do Prítomnosti. Lebo na Božej prítomnosti je krásne to, že to nie je ani Jeho budúcnosť ani minulosť. Že je to tu a teraz. Ty a On.

Milión príbehov a pekných maličkostí. Pri západe slnka hodiť sa do vôd Lac Léman. Potom sa sušiť a zohrievať. Krájať cibuľku a slaninku a zemiačky a dať do alobalu. A tradá! Mňam mňam večera, here we are! Zobudiť sa na zvuky vĺn... prechádzala som sa bosá po Francúzskej zemi. Vysnenej. Pomedzi krásne veľké stromy. Ráno a jeho ticho. Ranná samota je najkrajšia. Je plná očakávania stretnutí dňa.

Picolo neexistuje! Ešte teraz mám úsmev na perách, keď rozmýšľam. Ako sme blúdili a hľadali dokonalé miesto na strávenie francúzskeho rána. Ako som sa snažila tete vysvetliť, že si prosím Latté. Ešte že croisant je slovo medzinárodné. Ako sme pili Evian, sťa by to bola Mitická. Kúpili sme si francúzsku bagetu a šli. Pútnici dní. Beauty hunters! (a teraz myslím na Djanga. a bounty hunters. ha. smiešna asociácia. mám ich rada.)

Na cestách Švajčiarskom je pekné, že je tam pekne. A že sa ľahko dostanete do inej krajiny. Nuž, zavítali sme aj do Talianska. Na chvíľočku. Uličky a carabinieri. A colníci, ktorým sme absolútne nerozumeli. Ale to nevadí! Júúj. A prechody horami, horiskami! A potom len hodenie sa do vĺn. Jazerá uprostred hôr sú skvelý vynález! A noc pri riečke pravekej v Alpách pod širákom. To sa mi asi najviac páčilo. Rozprávkovosť.

Jazero Ženevské, keď pomaly zaspáva.

Stromy krásne. Aj veveričku som tam stretla :). 

Milované hory!

Ulička Talianská.

Rieka odveká. Hory ju strážia a ľadovce oživujú.

Sviežosť vody. Krásna a nebezpečná.

A hlbokosť jej koryta.

Most do krajiny snov. Finding Neverland.

Budapešť. Inak.

Alebo aj nekonečno rozmazaných selfieees. 

Boli sme v Budapešti. Na rodinnom vianočnom výlete. Len tak. Dať si varené vínko, prechádzať sa vianočnými uličkami a popozerať krásy mesta milovaného. A nafotiť si nejaké tie selfies.

A kamky mi vraveli, nech veľa fotím. Ale asi sa mi nejak tak nechcelo. Nie až tak veľa. Viac som fotila seba ako Budapešť. 

Autíčko sme odstavili milión kilometrov od centra, takže sme sa mohli prechádzať a skúmať všetko, čo sme stretli. Napríklad spektakulárne starožitníctvo, ktoré Maťko nazval maďarským socializmom v jedinej izbe. Bolo to brutálne. Špinavé hračky, Leninove busty, kožené kufre a plynové masky. Staré foťáčiky aj čajové súpravy. Obrazy. Vázičky, tanieriky a svietniky. Lampy.

Ukázala som mojim milovaným školu, do ktorej som chodila. Na námestí, ktorého meno doteraz neviem vysloviť. Bol tam živý Betlehem a somárik a kozičky a barančeky. Maďarské, so skrútenými rohmi. Potom sme po milión kilometroch prišli na tržnicu nádhernú a tam sme začali fotiť selfies. Rozmazané sú. A Gabo s Helkou kúpili klobásu. Lebo neradno sa z Maďarska vrátiť bez klobásky. Na tej tržnici majú všetko. usmievavú zeleninku aj husi na náhradné diely. Fakt. Môžte si tam kúpiť napríklad päť kíl husacích sŕdc. Ako nič.  

Pekné to tam bolo celé. Len od rieky ťahal chlad. Prechádzali sme sa strašne dlho, nohy nás oziabali ale pekne nám bolo. Vianočné svetielka everywhere, aj vôňa punču a pečeného mäska. Pozreli sme si aj Štefanskú baziliku a k autíčku sme sa vybrali krásnou okľukou- Andrássy ut. Je to bulvár lemovaný stromami, na ktorých bolo svetielok asi milión. Je tam aj opera, pred ktorou sa práve pomaličky schádzali budapešťskí buržuji. Pre pospolitý ľud vyhrávala na ulici dychová sekcia vo vianočných čapiciach. Radostné. Potom už len kebab a take-away coffee a heading home. Bolo to pekné.

Už mi ostáva len jediné. Popriať šťastné a veselé. Radostné hlavne :). Užite si narodenie Ježiška a užívajte si všetko pekné.

Svetlo v tvojom vnútri.

kedysi som veľa písala.
bez kapitálok na začiatkoch viet a veršov.
bez bodiek a čiarok.
bez zmyslu a rýmu.
len tak.
aby som nezabudla, že dýcham.
mala som rada poéziu.
živú a rastúcu, tichú a snivú.
nikdy som nevedela dosť pekne kresliť.
vedela som len písať.
obrazy do slov ukryť.
srdce dýcha a občas zaspí.
ani nevieš ako.
potom sa prebudí a pozerá na teba.
svojim orlím zrakom.
súdi ťa.
pýta sa.
chce vedieť čo ho bolí.
chce poznať toho.
kto ho uzdraví.
a teraz?
vlastne som nechcela písať.
nie báseň.
chcela som sa vyznať.
že žijem.
že hľadám a nachádzam.
básne staré a nové.
vo Svetle sa prechádzam.

a fakt som chcela písať inak. ale nedalo sa. keď príde báseň, nevyhneš sa jej. aj keby si bol práve v nočnej a máš po ruke len servítku. tak to napíšeš na ňu. len som chcela povedať, že mám rada básne. a že mám rada objavovať tie staré. a potom aj tie nové. lebo ony sa niekedy len tak obšmietajú okolo. treba ich len chytiť za ruku, pozerať sa na ne a potom ich napísať.

chcela som len napísať o tom, že som mala pekný deň. že som vypila dve cappuccina a jedla som až večer. takže mi bolo smiešne, kým sme s maťkom pchali cesto do formičiek na medvedie dlabky. že som videla sneh na kopčiskách a slnko a modrú oblohu a potom zase ten opar, do ktorého vstúpiš a vieš, že si "V dolináááááááách". ou yeah. že v poslednej dobe veľa hovorím ou yeah. a trochu za to môžu ivko s jaykom a trochu the subways.

a už viem. chcela som písať o bytoch s vysokými stropmi. a spomenula som si na báseň. a tu sa kruh (a.k.a. politický cyklus) uzatvára. pridávam báseň a básňou rámcujem tento blog. pozdravujem pána profesora Mlacka a Monču s Mončou. mmm. a Dominku. a Kajku. a Vladku. a Barborku. a jej kamaráta. chi. a Svetlanku a Mine. a to mi pripomína, že by som mala tento post napísať aj po anglicky. challenge predo mnou. ou yeah.



Báseň napísaná v byte s vysokým stropom

cítim sa ako na streche sveta
tam, kde si ma učil lietať
sedím uprostred balkónov
v nekonečne ľudských obydlí
plných teplých paplónov
ukázal si mi ako kráčať
tak som tu
pripravená kričať a skákať
urobiť pre teba oslavu
nie je krajšia časť sveta
ako tá, ktorú si pre mňa pripravil
pre mňa nie je krajšia veta
ako tá, ktorú si v tej tme vyslovil
och
piano, parkety a pouličné lampy
viem, že si to ty
kvety, rieka a všetky druhy vôní
viem, že som to ja
kto je v tvojom srdci.

Narodeniny.

Mala som chuť napísať nejaký ponarodeninový ďakovný status. Ale keď mi v hlave vírili všetky tie slová, zrazu mi došlo, že ten status by bol nechutne dlhý.

Narodeniny sú deň nadprirodzenej radosti. Inak to neviem pomenovať. Svet má inú vôňu, inú chuť, iné melódie. Zobudila som sa a za oknom padali chumáčiky. Bielosť pokrývala všetko. Vzduch voňal láskou. Čerstvá kávička a dobručké raňajky. A potom mi volala Agátka. Nech idem na koniec ulice a pozriem sa na ten zasnežený kopec. Tak som to urobila. Rýchlo som sa prezliekla z pyžamka, vzala som foťáčik a išla nakoniec ulice. A potom ešte ďalej. Pozorovala som slnko vykúkajúce spomedzi oblakov a v hlave sa mi spieval Sinking friendship Jónsiovský. Stála som v uličke a čakala na záber. Mám to rada. Je to niečo ako inštinkt lovca. Vieš, že keď slnko dopadne tým správnym spôsobom, bude z toho skvelý záber. Tak si nastavíš foťák, zohrievaš prsty a čakáš. Boh zatiaľ hovorí k tvojmu srdcu a v tom najlepšom možnom okamihu slnko dopadne presne takým spôsobom, ako si po tom túžil. Cvak. A to mám rada. Kráčať domov a tešiť sa z toho, že srdce ožilo. Dýchalo sviežosťou a Blízkosťou. Preniknuté Podstatou. V plnosti radosti.

Narodeniny sú deň, keď sa odkrýva pohľad druhých ľudí na teba. A preto chcem vyjadriť svoju vďačnosť. Za nádherné dary, prekvapenia, priania a vyznania. Za sms-ky, facebookové správičky aj post-y na moju stenu, za všetky odkazy na videjká aj videjká natočenko, za telefonáty, za maily, za listy. Za osobné stretnutia. Mám z toho úsmev na tvári. Je to povzbudenie vidieť, že moji priatelia na mňa nezabudli, ale túžili, aby ten deň bol naozaj môj. Výnimočný. A taký bol. Plný krásy.

Narodeniny sú deň, keď Boh hovorí špeciálne. O svojej veľkej láske. Vážne. Nebesia rozprávali. Od ranných chumáčikov po večerné gýčové oblaky. Ou yeah. Gýčovejšie to fakt byť nemohlo. Na zlato nasvietené kopce, veľké huňaté oblaky, cez ktoré sa prerývajú slnečné lúče a celá obloha sfarbená od oranžovej cez ružovučkú až do jemne fialovej. Rokoko na oblohe. Lebo Boh vie, že milujem sneh a západy slnka. A že rokoko má zvláštne miesto v mojom srdci. Fragonard by sa tešil.

A to je skoro všetko. Aj keď. Mám pocit, že v srdci je toho oveľa viac. Tieto narodeniny boli výnimočné. Snívajúce. Plné príbehov a túžob. A hlavne radostné. Ďakujem!

Genéve.

Genéve. Lebo sa mi páči, ako sa to mesto volá v originálnej verzii. Naozaj. Lebo milujem francúzštinu. (A skôr či neskôr sa ju naučím.) Lebo Genéve ma očarila. A skúmala by som ju aj viac, keby bol čas a priestor.
Tento príbeh je dlhší a nie som si tak úplne istá, kde má začiatok. Môj erasmus a kamaráti francúzski aj belgickí? Možno to je začiatok. Počúvať francúzštinu v jej čistej krásnej forme je návykové. Počúvať k tomu príbehy o krajine jej pôvodu je túžby-vzbudzujúce.  Tak sa začali moje túžby.
Veľmi dobre si pamätám na ten deň. V marci. Išla som domov z Ružomberka a prijala som Božie pozvanie začať opäť snívať. Lebo viem, príliš dlho som nesnívala ani trošku. Vo vláčiku som otvorila novučičký zápisník a začala som písať. Že snívam o letných cestách. Snívam o pobudnutí v nejakej nemecky hovoriacej krajine. Snívam o tom, že navštívim Francúzsko. Aspoň trošku. Snívam o dlhých cestách vlakom. Snívam o horách a jazerách a obrovských stromoch a krásach nevídaných.
Ako sa dajú takéto kadejakosti spojiť? Stačí jediné slovo. Švajčiarsko.
Keď sa na to teraz pozerám viem, že to bol zázrak. Starostlivosť môjho dobrého Otca. Dotyk Lásky. Rozmaznávanie. Nemala som za celé leto žiadnu serióznu brigádu. Ani predtým. Už dlho nie. A predsa. Mohla som si dovoliť týždňovú dovolenku vo Švajčiarsku. Luxusnú. A ani neviem ako sa to stalo, ale mala som aj dosť peniažkov na to, aby som kúpila filmy. Tak som fotila. Bude to tu po kúskoch celé. Dnes len princezná Genéve.
PS: Mám rada budovky a ulice. To preto.

Prvý pohľad na Genéve. Mal tam byť aj vodotrysk. Ale fúkal vietor, tak ho v ten deň nezapli. Musím prísť zas. 

Moje nádherné kamky. Takto si zabažili na brehu jazierka.

Jedna z takých hlavnejších ulíc. Ale viac neviem. Veľmi sa tam nevyznám.

Kolotooooooč! /radosť/

Domy čarovné. Iba tak si tam žijú.

Keď si uvedomíte, že Boh vám plní sen, ktorý ste ešte nestihli dosnívať. Tak som sa cítila.

Terka ako hviezda.

Smutná katedrála. Príliš prázdna. Iba hra svetla v nej ostala.

Malé námestíčko. S atmosférou. Mimo radikálneho luxusu. 

Bratislavka.

Vôňa čerstvej kávy od prvého okamihu, ako sa prebudíš. Veľa dverí. Hrianky a dobrotky. Spoločenstvo Lásky. Prijatie a starostlivosť. Priateľstvá a dobrodružstvá. Každodenné. Nové skúsenosti. Nenormálne teplo a potom chvíľu studený dážď. Stretnutia a vzácni ľudia. Vzácne rozhovory. Túlačky osamelé aj v spoločnosti. Ó áno. Už viem. Na začiatku bolo slnko v očiach a loft session. A potom. Dobrodružstvo hľadaná a hádania. A Fx. Neuhádla som.
Uličky starého mesta. Cesty do práce v kráse. Blízkosť Otca. Neustále. Ležanie v tráve. Umenie a smútok za krásou. Stretnutie na Obchodnej s pravzácnym srdcom blízkym. Tango na ulici. Čerstvé pivo. Horúčava!!! Nachádzanie krás. Túžba po pokoji a odrazu len hluk. Katy B na dobrú noc. Prekvapenia. Zoznámenia. Môj Boh! Skoro by som zabudla. Renoir. Odhaľovanie pekných miest. Áno! Starožitníctva! A vstupovanie do cudzích dvorov. Len aby som sa pozrela.
Večerné rozhovory. Kuchynka nádherná a masívny drevený stôl. A môj verný priateľ foťáčik. A zaľúbenosť, ktorá len rastie. A asi pred ňou neutečiem. Je to trošku ako Budapešť. Taká maličká. Lovely.

Keď sme odhaľovali krásy. Františkánsky kostol. Tuším. Páčil sa mi aj ten strom.

Hlavné námestíe a cesta do uličky. Myslím si, že sa volá modrá. Ale možno vôbec.

Moje najobľúbenejšie miesta. Už niekoľko rokov hlboko v mojom srdci. Veľa pekných spomienok.

Lucerna. Lebo krása by ostala skrytá, keby nebola ožiarená Svetlom.

Nové ulčiky. Cestou domov.

Ako sen. Celé príbehy mám v hlave, keď myslím na tento dom. A v tých príbehoch mám črepník s ružami na kuchynskom drese.

A veľa pekných tajomstiev sa skrýva v tých snoch.

Výhľad na Dóm sv. Martina priamo z LUXu. Zo strešného okienka od môjho stola dočasného.