Alebo aj nekonečno rozmazaných selfieees.
Boli sme v Budapešti. Na rodinnom vianočnom výlete. Len tak. Dať si varené vínko, prechádzať sa vianočnými uličkami a popozerať krásy mesta milovaného. A nafotiť si nejaké tie selfies.
A kamky mi vraveli, nech veľa fotím. Ale asi sa mi nejak tak nechcelo. Nie až tak veľa. Viac som fotila seba ako Budapešť.
Autíčko sme odstavili milión kilometrov od centra, takže sme sa mohli prechádzať a skúmať všetko, čo sme stretli. Napríklad spektakulárne starožitníctvo, ktoré Maťko nazval maďarským socializmom v jedinej izbe. Bolo to brutálne. Špinavé hračky, Leninove busty, kožené kufre a plynové masky. Staré foťáčiky aj čajové súpravy. Obrazy. Vázičky, tanieriky a svietniky. Lampy.
Ukázala som mojim milovaným školu, do ktorej som chodila. Na námestí, ktorého meno doteraz neviem vysloviť. Bol tam živý Betlehem a somárik a kozičky a barančeky. Maďarské, so skrútenými rohmi. Potom sme po milión kilometroch prišli na tržnicu nádhernú a tam sme začali fotiť selfies. Rozmazané sú. A Gabo s Helkou kúpili klobásu. Lebo neradno sa z Maďarska vrátiť bez klobásky. Na tej tržnici majú všetko. usmievavú zeleninku aj husi na náhradné diely. Fakt. Môžte si tam kúpiť napríklad päť kíl husacích sŕdc. Ako nič.
Pekné to tam bolo celé. Len od rieky ťahal chlad. Prechádzali sme sa strašne dlho, nohy nás oziabali ale pekne nám bolo. Vianočné svetielka everywhere, aj vôňa punču a pečeného mäska. Pozreli sme si aj Štefanskú baziliku a k autíčku sme sa vybrali krásnou okľukou- Andrássy ut. Je to bulvár lemovaný stromami, na ktorých bolo svetielok asi milión. Je tam aj opera, pred ktorou sa práve pomaličky schádzali budapešťskí buržuji. Pre pospolitý ľud vyhrávala na ulici dychová sekcia vo vianočných čapiciach. Radostné. Potom už len kebab a take-away coffee a heading home. Bolo to pekné.
Už mi ostáva len jediné. Popriať šťastné a veselé. Radostné hlavne :). Užite si narodenie Ježiška a užívajte si všetko pekné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára