Neplechy na dvore

Mám jednu kamarátku. Volá sa rovnako, ako jedna ulica na Sliači. Hihi. Kráska. Joj. Preklep, ale nie klamlivý. Krátka. To je jej meno. Barbora. Ako som už raz bola povedala, Barbory sú pre mňa špeciálne. A mám ich rada. A rada ich fotím. 

S Barborou Krátkou rada pijem kávu, spoznávam peknosti, rozprávam sa o Ježiškovi a robím blbosti. A rada s ňou aj varím, aj keď to nie je až tak často. Raz som jej vypila capuccino. Na to nikdy nezabudnem :D Asi ani ona. A ešte nezabudnem na našu cestu krajinou Švajčiarskou. Ale hlavne nikdy nezabudnem na jej objatia. A na jej smiech. Ten mám veľmi rada. Barbora je radostné dievča :) 

Na našom dvorku sme sa spolu prechádzali a dofotili sme film. A je dobré dofotiť film s Barborou. Nuž, a preto dnes začínam od konca môjho čerstvo vyvolaného filmu. Dotýkajúc sa tohtoročnej jari...a potom sa vrátim aj k zimo-jeseni. Ale dnes je asi čas na jarnosť a krásu Barborinu. Pekne sa majte kamaráti.