Mesto zlata

Zlato je dôležité. A hlavne pekné. Zlato dalo vzrast aj krásnemu mestečku zvanému Kremnica. A keďže zo Zvolenskej kotliny je to hneď za kopcom, z času na čas tam zájdeme a tešíme sa z jej krásy. V lete sme boli na organovom festivale. Ou yeah. Lebo čo je lepšie ako hodinu a pol sedieť v kostole a počúvať organové etudy? Čokoľvek!!! At least, mala som so sebou foťáčik a slnko svietilo nádherne. A aj mesiac vyšiel :)

Mesiac nad horami a slnkom zaliate kamene storočí. Viem, že tie múry prežili mnoho. Pamätajú si viac, ako by chceli. Že majestátnosť organovej hudby niekedy ťažko preniká do môjho srdca. Je mohutná ako tie kamene. A ja mám radšej vodopády. Ale bola som s milovanými a ocko mi kúpil aj zmrzlinu. Takže to bolo win win. Lebo inak by to nemalo zmysel. Haha. A zisťujem, že asi som už pre dnešok vyčerpala všetky svoje pisateľské danosti. Áno. Konečne píšem bakalárku. A preto blogujem. A teším sa, ako pôjdem fotiť. Napríklad zajtra. A ako raz budem mať doma tmavú komoru a fotky rozvešané po celom dome a nejaké to drevo narúbané pred domom. Hi :) A v polici knihy odo mňa aj od Domky aj od kadekoho. A myslím, že to budú skvelé časy. Legendárne. Skoro ako dnešok. Vstala som pred desiatou. Ráno. Everybody clap your hands!

Za tým kopcom bývam. Aspoň podľa mojich výpočtov. Aj mesiac už vyšiel.