Stretnutie.

Dni plné radosti. Ani neviem ako. Ale dejú sa, a to je na nich pekné. Cítim vo vzduchu jar, počujem spievať vtáčky a popritom pijem vianočný punč a prechádzam popod vianočné svetielka. Áno, trochu nezlúčiteľné, ale ono sa to deje.

Minulý týždeň sa udiala vec, ktorá ma donútila myslieť viac. Bola som na koncerte. Brat ma vytiahol. Boli sme na našej obľúbenej kapele, ktorú som ja ale tak trochu prestávala mať rada. Ich posledný album mi prišiel byť nezaujímavý, nezmyselný, nie dosť šialený ako boli tie predtým. Mala som pocit, že spievajú strašne o ničom a ich hudba stratila tú energickosť, ktorú som mala na nich tak rada a naposledy, keď som bola na ich koncerte, tak mi prišli byť takí neurčití, neukotvení. Ale šla som. Strávim čas s bratom. A bolo to na peknom mieste. Ten koncert bol prekrásny!! Och! Dávno som niečo tak pekné nezažila. I mean. Pekné. Keď sedíte, a je vám pekne. Pohupujete sa v rytmoch hudby a je vám pekne. Usmievate sa, lebo je vám pekne. Máte pocit, že svet sa zastavil a vám sa v hlave vynárajú iba tie najkrajšie spomienky na svete. Na trikrát milovanú astoriu. Na bosé nohy v tráve. Tanec pod neskutočným úpekom letného slnka. Ľudia, s ktorými vám je vždy dobre. Pekné výlety a návraty. A tak trochu som myslela na škôlku. Na bezstarostnosť detí a radsoť tých, ktorí dokážu ostať deťmi.

Spomienka na stretnutie. S mestom, ktoré milujem.

Keď som odtiaľ odchádzala, uvedomila som si jednu vec. Keď niekoho prestávaš mať rád, potrebuješ stretnutie. Tak nejak sa mi to začalo v hlávke spájať. To, keď hovoríme o encountroch (stretnutiach), po ktorých tak dychtivo túžime. Myslím, že je to v niečom to isté. Že ten nový album nikdy nepochopím, ale zažila som ho. Na vlastnej koži. Dotkol sa mojich emócií a myšlienok a prežila som novú vášeň voči tej kapele. A viem, že toto je blbosť. Ale nejak tak je to aj s Pánom Bohom. Sú momenty, keď ho jednoducho nepochopíme, nech by sme mali akokoľvek dobrú vôľu. A budeme si vravieť, že to, čo robil predtým sa nám páčilo viac. Ale možno to ani nemáme pochopiť. Možno máme prijať pozvanie na stretnutie, aj keď je práve utorok večer, máme úplne iný program a sme vyčerpaní po celom dni. Možno sa máme jednoducho posadiť na koberec, začať počúvať a dovoliť mu stupovať do našich myšlienok, spomienok a emócií. Stretnutie môže zmeniť všetko. A tak nejak aj s ľuďmi. Ale to asi nie je globálna pravda. Možno ti toto nedáva zmysel, ale mne hej. Jednoducho to tak vo mne ostalo. Že keď vzťah chladne, stretnutie je veľmi veľmi dôležité. Zmení realitu. (Pri ľuďoch niekedy možno aj na zlo, ale to je tiež dôležitá časť života a zlo len dočasné.)

Tak tu teraz sedím a rozmýšľam. Čo ak je všetko presne tak, ako má byť? Nechcem, aby bol život iný. Tu a teraz.