Kings flower: Zahmlený

Bola jar a dnes už je babie leto. Bolo toho veľa a ja som nevládala. Deň po najťažšej skúške som vymenila film a šla som fotiť lásku. Otca s dieťaťom, radostné úsmevy aj môj obľúbený pár. Ale film som asi založila zle. Celý je akýsi zahmlený. Asi to tak malo byť. Lebo celý ten čas bol tak trochu zahmlený. Príliš často som jasne nevidela pre slzy. A srdce sa tiež pozeralo ako cez závoj. Nevidela som pravdu a hoci som ju úporne hľadala, nedokázala som ju nájsť. Vtedy som vedela len jedno. Musím sa naučiť radovať skôr, než uvidím čo je za zákrutou. Nakreslila som si vtedy obrázok a Pán Boh mi k nemu hovoril. Keď človek vychádza z púšte, odrazu uvidí potok, malú rieku. Konečne voda! Život! Chce sa tam usadiťa užívať si na jeho brehu. Začať nový život za púšťou. A pri tom úplne zabudne, že Boh mi kedysi prisľúbil oveľa viac. Povedal mi: "Kráčaj po prúde tejto rieky a zavediem ťa do zasľúbenej zeme." Tak som sa učila kráčať a radovať sa.
Moje chvíle boli stále menej ružomberské a stále viac sliačske. S Mišenkou sme brázdili ulicami a cestičkami a ukazovala mi najromantickejšie miesta na Sliači. Je to kamka. A bol posledný deň jej obľúbeného mesiaca a rozprávali sme sa o fazuľovej polievke :D. Niekedy si blbosti pamätám.
Teraz je pomaly čas zas vymeniť film, vyvolať fotky letné a čakať na tie správne jesenné. Dúfam, že sa podaria viac ako tie, na tomto zahmlenom filme. Veď svet už je nový, vyumývaný.