Ružomberok.

Mesto, kam sa zajtra ráno moje kroky opäť uberú. Mesto obkolesené lesmi a horami. Keby nebolo všetkého toho bordelu, mohli by sme ho hrdo volať horským mestom. Mesto, kde sa zase na pár mesiacov zložím a budem žiť peknosti.
Najskôr som si myslela, že je iný. Myslela som si, že je škaredý a smrdí. Že je šedivý a nemá srdce. Potom mi niekto povedal, že všetko môže byť krásne, keď sa na to pozeráš s láskou. A Ružomberok sa stal v mojich očiach krásnym.
Mesto, kde veľa fotím. Niekedy aj točím. Mesto, kde veľa píšem a ešte viac čítam. Mesto, kde málo jem. Haha :D.
Mesto, kde sa dejú zmeny dotýkajúce sa dejín mojej duše aj môjho srdca aj môjho všetkého. Hej, veľa fotiek mám odtiaľ. Ale teraz ostávam verná tomuto jednému filmu a jeho vlastným príbehom. Príbeh Ružomberka a Príbeh Godzone Konferencie, na ktorej sme ochutnali Kultúru Kráľovstva.
(áno.rada fotím budovky.)

Ružomberská bytovka. Tam pri štadióne. Keď ešte vládla aljašská zima.

Socialistické prežitky s veľkonočnou výzdobou. Nikdy tam nemajú nič, čo práve potrebujem.

Ružomberské deti. Šťastné, ako akékoľvek iné deti.

Top of the POP. Fasáda v znení hliník - sklo vždy vyvolá úsmev.

Symbióza stromčekov a budov. Myslela som si, že je to len v Piliscabe.

Venované pamiatke Andreja Hlinku.

Domka. Mám ju rada. Dcéra kráľovská.

V Kráľovstve vládne Boh plný krás.

Nežnosť a sloboda. Krása prebúdzajúca sny na dne srdca.

Kráska Agátka a náš kamarát Marek. S Agátkou budem (asi) žiť. Verím, že určite. Budeme si variť a požičiavať si oblečenie a vyjedať sladkosti a prijímať hostí v akejkoľvek dennej aj nočnej hodine (Áno Lukáš, verím, že nám opäť prídeš klopkať na okno.). Budovať kultúru Kráľovstva v domčeku nad štadiónom.

Viete, že slovo Ružomberok pochádza z nemeckého Rosenberg? Kopce posiate ružami. Také bolo kedysi, toto krásne mesto. Obkolesené hradbami ruží.