Barbora.

V tomto prípade neviem presne ako začať. Milujem Barbory. Asi všetky čo poznám. Je na nich niečo špeciálne. Sú také, pre mňa osobne osudové.
Dnes o Barbi Dobi. Barbi Dobi je Jelenia víla. Je o nej aj rozprávka. Ako žije v domčeku pod horou, neďaleko čistinky, kam sa chodievajú pásť jelene. Prvý krát sa dotkla môjho srdca minulú jeseň. Keď za mnou do Maďarska poslala Dievčatko so Psom, aby ma strážili. Stali sa z nich moji verní kamaráti.
A z Barbory sa stalo útočište. Radosť. Srdce, pri ktorom moje srdce oddychuje a teší sa zo života.
S foťáčikom som ju stretla, keď celý svet kvitol na bielo. Barbora uprostred rozkvitnutých kriakov.

Barbi Dobi keď len tak stojí a usmieva sa. Slobodná krásna.

Rozkvitnuté kriačky v pralese.

Barborka zo zadu. V rozkvitnutom svete.