Poznám jedno srdce, ktoré je môjmu zvlášť blízke. Byť s ním je ako keď sa vášho líca dotknú motýlie krídla. Je to nežnosť, neuchopiteľnosť, krása, niečo nebeské a niečo veľmi radostné. Môj motýľ oživuje moje srdce. Vidí celkom jasne, až na dno studne. Pretože sa pozerá, pretože má skúmavý pohľad. Učí ma, berie na miesta, ktoré boli zapadnuté prachom a pomáha mi odsúvať staré zatuchnuté skrine, ktoré bránili otvoreniu mnohých dverí. Naše duše sú dávnymi priateľmi, hoci naše bytosti sa stretli len prednedávnom. Ale až raz, na konci dní zistíme, aké hlboké stopy zanechali stretnutia s niektorými dušami v tých našich...Ako hlboko sa otlačili motýlie krídla do textúry mojej duše.
Môj motýľ má v sebe obrovskú ľahkosť, aj keď občas mu treba pripomenúť, že on predsa vie lietať. Keď si to uvedomí, je nesmierne radostný a slobodný. A vtedy žiari v plnosti svojej krásy. Môj motýľ mi pripomína, že som kráľovnou víl. Hovorí mi, že som veľká a to robí jeho samého veľkým. (Viem, pre teba je v motýľoch trošku gýčovosti. Ale nemôžem sa ubrániť. Navždy budeš pre mňa motýľom stvoreným z morskej peny. Milovaná Lucinka.)
 |
| motýle sa stále hýbu, preto je ťažké ich zachytiť |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára