kedysi som veľa písala.
bez kapitálok na začiatkoch viet a veršov.
bez bodiek a čiarok.
bez zmyslu a rýmu.
len tak.
aby som nezabudla, že dýcham.
mala som rada poéziu.
živú a rastúcu, tichú a snivú.
nikdy som nevedela dosť pekne kresliť.
vedela som len písať.
obrazy do slov ukryť.
srdce dýcha a občas zaspí.
ani nevieš ako.
potom sa prebudí a pozerá na teba.
svojim orlím zrakom.
súdi ťa.
pýta sa.
chce vedieť čo ho bolí.
chce poznať toho.
kto ho uzdraví.
a teraz?
vlastne som nechcela písať.
nie báseň.
chcela som sa vyznať.
že žijem.
že hľadám a nachádzam.
básne staré a nové.
vo Svetle sa prechádzam.
a fakt som chcela písať inak. ale nedalo sa. keď príde báseň, nevyhneš sa jej. aj keby si bol práve v nočnej a máš po ruke len servítku. tak to napíšeš na ňu. len som chcela povedať, že mám rada básne. a že mám rada objavovať tie staré. a potom aj tie nové. lebo ony sa niekedy len tak obšmietajú okolo. treba ich len chytiť za ruku, pozerať sa na ne a potom ich napísať.
chcela som len napísať o tom, že som mala pekný deň. že som vypila dve cappuccina a jedla som až večer. takže mi bolo smiešne, kým sme s maťkom pchali cesto do formičiek na medvedie dlabky. že som videla sneh na kopčiskách a slnko a modrú oblohu a potom zase ten opar, do ktorého vstúpiš a vieš, že si "V dolináááááááách". ou yeah. že v poslednej dobe veľa hovorím ou yeah. a trochu za to môžu ivko s jaykom a trochu the subways.
a už viem. chcela som písať o bytoch s vysokými stropmi. a spomenula som si na báseň. a tu sa kruh (a.k.a. politický cyklus) uzatvára. pridávam báseň a básňou rámcujem tento blog. pozdravujem pána profesora Mlacka a Monču s Mončou. mmm. a Dominku. a Kajku. a Vladku. a Barborku. a jej kamaráta. chi. a Svetlanku a Mine. a to mi pripomína, že by som mala tento post napísať aj po anglicky. challenge predo mnou. ou yeah.
Báseň napísaná v byte s vysokým stropom
cítim sa ako na streche sveta
tam, kde si ma učil lietať
sedím uprostred balkónov
v nekonečne ľudských obydlí
plných teplých paplónov
ukázal si mi ako kráčať
tak som tu
pripravená kričať a skákať
urobiť pre teba oslavu
nie je krajšia časť sveta
ako tá, ktorú si pre mňa pripravil
pre mňa nie je krajšia veta
ako tá, ktorú si v tej tme vyslovil
och
piano, parkety a pouličné lampy
viem, že si to ty
kvety, rieka a všetky druhy vôní
viem, že som to ja
kto je v tvojom srdci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára